Spomienka na Podgoru 2000

1. júla 2015, Drahoslav Mika, GRÉCKE ZLOMKY

Majestát vôd je nespútaný –

Zapára živel do súše.

Som zrnkom piesku v obrej dlani.

Vykvitli z mušlí Venuše.

Vznešenosť živlu v planej pýche

Búrlivý hymnus velebí.

Milé je more, kým je tiché –

K hladine báň sa prinebí.

Omýva vlna zemné prahy,

Kameniu ostrie vyoblí.

Potí sa more od námahy,

Pozhŕňa piesok do hroblí.

Tmolia sa člny po prístave,

Medzerou valún neprejde.

Hravé sa vlny menia v dravé,

Kníšu sa lode na rejde.

Plavidlá krúžia krajom sveta,

Rozvlnia víry hladinu.

Ranené čajky nedoletia,

Bez krídel vtáky zahynú.

Búrlivé more vlny valí –

Po živých živel zagáni.

Bujné sú vody, človek malý –

Zrniečko piesku na dlani…

Doplávu jedni, tonú iní…

Žiada sa moru obety…

Na vlnách vence od mariny…

……………………………………

Biokovo slnko osvieti…

Dotknú sa lúče modrej ráne,

Hladinou vanie tíšina.

Galeb má krídlo doráňané…

Pamiatka Dušu omína…

D r a g o 20/21062014