Metarómfóza
16. júla 2015,
Drahoslav Mika,
VERŠE NOCI
Zletela ku mne rómska Panna –
Z oblakov priamo do dvora.
Doba je ku mne dobroprajná,
Nakoľko sny to dovolia.
.
Pristála… Sadla na kôl plota
Strapatá, vetrom šľahnutá.
Okolo prsta si ma motá,
O prsteň si ma pripúta.
.
Zázračný prsteň… Gýgov hádam…
Chvíľu ju vidím, chvíľu nie…
Rómskej sa Panne do rúk vkladám,
Po snári snorím sklamane…
.
Nenájdem heslo „Rómska Panna“.
S takou sa v snení neráta…
Jagá sa v očku perla slaná –
Plačky je Panna usmiata.
.
Uľúti sa mi milej stvory,
Navediem svojho Anjela,
Nech sa tam „u nich“ prihovorí.
Príjemný let mu zaželám.
.
Čosi sa kamsi Anjel vráti.
Šalamún vraj mu radu dal:
Môžem si noci s Pannou krátiť,
Popritom nebyť amoral.
.
Siahne mi v snári na litery.
Presunie iba eR a eM.
Vybadám, kam môj posol mieri…
Milú viac Rómku neuzriem.
.
Rómska sa v Morskú mení Panna –
Zrieka sa krídel, prijme chvost…
Z oblakov zaznie: -Dosnívania!
Berie ma Rybka na milosť…
.
D r a g o 08/25062014