Ulomené krídla
21. augusta 2015,
Drahoslav Mika,
FILOZOFICKÁ LYRIKA
Len toť včera krídlami som mával –
Plachtili sme vedno s Daidalom.
Smiali sme sa pomazaným hlavám.
Vyletieť sa vyššie nedalo.
.
Len toť včera obrastal som perím –
Brko k brku… Diale vábili.
Volali ma milým menom „Chéri“.
S Krídlami sa chlapec zmotýli.
.
Len toť včera sme sa rozkrídlili –
Zvedali, čo taja zákutia,
Od Vesmíru naberali sily,
Videli sme veľa z počutia.
.
Len toť včera… Kedyže to bolo..?
Tajné Túžby ženú Krídla vpred.
Niekedy je bližšie naokolo.
Malá chyba môže veľmi škrieť.
.
Len toť včera Svet nám patril celý,
Aj keď sa to neraz nezdalo.
V internátnom prítmí na posteli,
Váľali sme telá nedbalo.
.
Len toť včera ponúkli mi šťastie –
Moja Hviezda bola v zápale.
Šťastie sú len krásne slová básne.
Hviezdy majú stále na mále.
.
Len toť včera boli ľudia živí…
Koľkýchže už medzi nami niet..?
Zásvetie má svoje vlastné Nivy –
Tam si dajú naše Duše stret.
.
Len toť včera… Čas je pokročilý…
Zapotrošil sa mi krídel pár.
V mori sa mi nohy omočili.
Krídla boli Malý Boží Dar.
.
D r a g o 08072014