Linka Nedôvery

8. septembra 2015, Drahoslav Mika, FILOZOFICKÁ LYRIKA

Stalo sa. Už sa neodstane.

Nič na tom ľútosť nezmení.

Nehrajú vždy nám na želanie,

Nie každý prút je zlomený.

Nie vždy sú kroky požehnané,

Nie vždy je počin bez hriechu,

Nie vždy nás hladia čiesi dlane.

Hľadáme v slovách útechu.

Zapadli prachom staré straty,

Kobyle chýba podkova.

Z uviazu Čas sa odopratí,

Tŕpka je figa borová.

Práchnivie, čo sa milým zdalo,

Aj to, čo bolo nemilé.

Vetché sú tróny trápnych kráľov,

Osud je stále v presile.

Tak rád by každý hrešil ďalej,

Tak rád by vatru rozdúchal.

Život je farby neskonalej,

Človek má príchuť Najdúcha.

Čoby nás dali do záložne,

Do tŕnia hniezda záchrany.

Berie nás Osud na parožie.

V Láske je balzam na rany.

Čo bolo, bolo. Deň je iný.

Povere človek uverí.

Odíde Rozum na prázdniny.

Neverím linkám dôvery…

D r a g o 12072014