Púšť
11. septembra 2015,
Drahoslav Mika,
VERŠE NOCI
Prichádzam k sebe. Neviem, kde som…
V horúcom dychu suchosť úst…
Tucet nôh by ma neuniesol.
Ťahať ma môžu za motúz.
.
Pretieram oči zalepené.
Lozí mi pasát po koži.
Kto ma to sem a vo čiom mene..?
Do piesku kto ma uložil?
.
Navôkol púšť a škorpióny,
Na nebi slnko sálavé.
Ni jedna chmár ma nezatôni,
Tavím sa v lúčov záplave.
.
Aj by som vstal… Aj ma to máta…
Bohatá púšť je na plazy.
Fatamorgána obohratá
Z diaľky mi jazyk vyplazí.
.
Do dún sa nohy zabárajú,
Duch Púšte si ma podmaní.
Nebadám bájnu karavánu,
Nomádi nejdú do rany.
.
Netuším, kto ma kam ma ťahá,
Kto na mňa čaká v oáze,
Neskláti či sa naša snaha.
Náhle sa Peri ukáže.
.
Maličká Peri – púštna víla
Berie ma nežne za prsty.
Ruky mi Peri okrídlila,
Z objatia Púšť ma vypustí.
.
Letíme spolu jak dve hviezdy.
Oáza zíva pod nami.
Do Duše sa mi Peri vhniezdi.
Zamarí sa mi: -Mon Ami..!
.
D r a g o 13072014