Spaľovanie

14. septembra 2015, Drahoslav Mika, FILOZOFICKÁ LYRIKA

Spaľujú mosty, pália knihy,

Bosorky pália, básne tiež…

Spaľuje Márnosť okamihy,

Vychodia šelmy na manéž.

Vyorie rataj v čele vrásky,

Žíhajú stopy v Pamäti,

Plamene lížu zašlé lásky.

Na slová človek naletí.

Spaľujú tuky, hriech sa škvarí,

Dotlieva Nádej v popole.

Nahlúply obraz v starom snári

Sľubuje straku na kole.

Pálime Pravdu obnaženú,

Kľuje sa Fénix z popola.

Hriešni sa prví k žiari ženú.

Na vatre Vina splápolá.

Nie všetko, čo sa za hriech hodí,

Nie všetko v ohni pominie.

Hasíme žízeň kvapkou vody,

Prepláva Pravda vo víne.

V spálených veršoch hynú Slová,

Do Duše dym sa vkúdolí.

Do srdca básnik iskru schová.

Nad iskrou Múza tútorí.

D r a g o 14072014