Loď Času
23. septembra 2015,
Drahoslav Mika,
FILOZOFICKÁ LYRIKA
Tajne som nasadol,
Verím, že bez pokuty.
Na Duši tornádo…
Dopredu Loď sa rúti.
.
Neveľa otáľam –
Zvedavosť neuhasím.
Loď Času pristála
Pôvodnej mimo trasy.
.
Sem som sa uniesol,
Schúliac sa na palube.
Nečakám chlieb a soľ –
Palubu vlna rúbe.
.
Večitý morský lev
V hodnosti admirála:
(Noe by neuspel –
Archa by stroskotala…)
.
Zahúka siréna –
Dá sa Loď do pohybu.
Časové znamenia
Čochvíľa svetom hýbu.
.
Zem sa mi vystaví –
Lietajú vôkol hviezdy.
Márne sú prístavy –
Čas nikdy nezahniezdi.
.
Ohlávku na hlavu
Nikto mu nezaloží.
Oblaky poplávu –
Čas je náš Posol Boží.
.
Máme ho po mále –
Nerovno sa nám dáva.
Hermove sandále
Zub času nahlodáva.
.
Nesie ma k Počiatku –
Stále som z toho hlúpy:
Čas našu Pramatku
Spod hriechu nevykúpi.
.
Otočme dopredu –
Stoosemdesiat grádov…
Kam nás to povedú..?
Čas nikdy neomladol.
.
Nazrel som do Sveta,
Nezvediac, Čas či lieči.
Hviezdny prach pozmetám.
Rozum sa vo mne vzprieči.
.
Vyzradiť nemôžem,
Nepíľte moje uši.
Nemôžem, pretože
Prísahu neporuším!
.
D r a g o 17072014