Prijímam pod Obojím

14. decembra 2015, Drahoslav Mika, VERŠE DŇA

Dotkne sa nežne Zeme Nebo –

Po bozku splynú v objatí.

Obličaj Luny náhle zbledol.

Ohlásia vrany roráty.

Vysalo Slnko z Noci Hviezdy.

(Navečer zas ich vyplaví.)

Milujem rána, keď sa brieždi,

Milujem v Slnku púpavy.

Matka je Zem a otec Nebo.

Láska sa do hmly odieva.

Vonia mi ranná rosa Tebou.

Vyrývam srdce do dreva…

Zjazvené srdce… Čo tam po ňom…

Roní strom slzy zo smoly.

Krstí sa Láska Nepokojom.

Podmytá skala povolí.

Blažený suchý šelest lístia.

Vybadám obraz v kaluži.

Hľadá si Nebo v Zemi prístav.

Príroda vždy sa roztúži.

Vyhodím kotvu Moru k nohám,

Uviažem bárku ku kolu.

Eróta vzýva Boží Pohan –

Dáme si spolu kofolu.

Prijímam Boha v Ambrózii,

Prijímam Boha v Nektári.

S Erótom sme sa dorazili –

Vraj sa mi to dnes podarí…

D r a g o 10082014