Rieka a Jeden Breh

22. januára 2016, Drahoslav Mika, FILOZOFICKÁ LYRIKA

O jednom brehu Svet je Rieka,

Druhého od nás nevidno.

Negližé ráno noci zvlieka,

Plejády lezú na bidlo.

Odeje Deň sa do parády –

Košeľu kvetím vypestrí.

Zelená s modrou Letu ladí,

Vtáčia sa stromy v orchestri.

Beloba bodne duchu Zimy,

Spočinie labuť v peruti.

Plápolá plameň jarabiny,

Mliečna púť Nebo zamúti.

Preteká Rieka Nepokoja.

Druhý breh zo sna vystúpi.

Mení sa starec na batoľa,

Múdrosť sa za groš nekúpi.

Život je Tajov promenáda –

Tmolia sa Túžby po Svete.

Pod Krížom slávy ktosi padá,

Na Dušu bič si upletie.

V Živote sme len chabí posli –

Nebude večne pieseň znieť.

Po Moste, ktorým sme sem došli,

Povedie naša Cesta Späť.

D r a g o 23/24082014