Láska je Nevidomá

14. februára 2016, Drahoslav Mika, FILOZOFICKÁ LYRIKA

Láska je slepá baba ukrytá na pôjde.

Kto by sa v babe hrabal, ďaleko nedôjde.

Láska je slepý dedo s klapkami na oči.

Keby ju dedo zviedol, baba ho zotročí.

Láska sú prázdne slová zložené do vety,

Veta sa hravo schová do čiarok v súvetí.

Láska je nevidomá, telo sa otĺka.

Láska je vtedy doma, keď zrejú jablká.

Kde kvitnú rajské sady, kde stúpiš na hada,

Láska sa sama sadí, s nemým sa neháda.

Láska je vrtošivá, nedajte na sľuby.

Nad hlavou odjakživa lietajú holuby.

Láska je putujúca – vpriaha nás do káry,

Strebeme zahorúca to, čo sa navarí.

Láska vždy vyobšíva obete nevinné.

Zakrýva pohľad hriva, preto sa nemýľme.

Vycerí Láska zuby, ďalej sa poberá.

Adama Eva ľúbi, Hada má frajera!

D r a g o 29082014