Hmlovina bez Úsvitu

26. februára 2016, Drahoslav Mika, FILOZOFICKÁ LYRIKA

Pamäť sa utápa v šedinách rána

Do hodín s kukučkou votrie sa vrana

Mení sa kulisa, herci sa menia

Snenie sa rozplýva do nevidenia

Scenár je bez konca – ako keď utne

Úsvit sa zahalil do sivej kutne

Do jednej machule obraz sa zlieva

Telo je zo žuly, hlava je z dreva

Slnko sa nevyhmlí, Nebo sa zmieta

Prírodu roztrúchli po lete pieta

Za rána za rosy u nás sa stmieva

Do okna nazerá šedivá deva

Sivučké mačiatko v kútiku pradie

Jeseň sa pechorí, Leto je na dne

Klk tepla na zimu do Duše schovám

…………………………………………….

Neverte básnikom ani ich slovám

D r a g o 01/02092014