Hvizd
17. apríla 2016,
Drahoslav Mika,
FILOZOFICKÁ LYRIKA
Naučím sa po kostole hvízdať…
Panebože – to je ozvena!
Dvojprstovo – obojperná výzva –
Anonym je autor bez mena.
.
Potajomky pisknem v Božom chráme –
Veriaci mi päsťou pohrozí.
S Anjelom si krídla nedolámem –
Nakopíme hriechy na vozy.
.
Mútne hriechy, podľa Desatora.
Slasti – strasti – špinu – podrazy…
Na doktora čaká doba chorá.
Do výkupu s vozmi dorazím.
.
Mohli byť by hriechy vykúpené –
Nepýtam od zberne euráče,
Neprijímam ani v inej mene.
Zažnem sviecu, nech sa vyplače.
.
Zhrdzavená dýcha na mňa brána –
Veď sem hriechy nikto nevozí!
Ohrdnutá Duša zamaraná
Prizdobí sa kvetom Mimózy.
.
Márne hvízdam, darmo popiskávam –
Pri oltári nič sa nečiní.
Nespí čertík, iba podriemkava…
Obviňme ho svoje za činy!
.
Čo sa deje v človekovej Duši,
Ani malé čierťa netuší.
Raz sa praší, sedem razy prší…
Priliehajú klapky na uši…
.
D r a g o 25092014