Načúvam
23. mája 2016,
Drahoslav Mika,
FILOZOFICKÁ LYRIKA
Tichý je Boží Hlas, Jeho Prst varuje
Márnivosť väzí v nás, Viera je na nule
.
Rachotia motory, húkajú sirény
Človek sa nekorí pred Božím Tvorením
.
Spod klapiek na ušiach huláka Mamona
Duša sa zadúša, Zeleň nám nevonia
.
Uletí do Noci psací hlas zo Zeme –
Kto Boha zotročí, bohom ho nazveme
.
Tvorenie človeka stratilo Hudbu Sfér
Doba nás uriekla, budí sa Ahasvér
.
Ladička neladí, hluchota okolo
Z ľudí sú nomádi, je, ako nebolo
.
Od Bytia ku Bytiu cesty sa kľukatia
K prameňu na pitnú prichodia zvieratá
.
Tichý je Boží Hlas, Jeho Prst varuje
Márnivosť väzí v nás, Viera je na nule
.
Čo povieš, Otče náš, na spupné blá-blá-blá..?
Falošný mecenáš sa s Tvojím Svetom hrá
.
D r a g o 14102014