Kto nezažil, neuverí. . . (95)
16. júna 2016,
Drahoslav Mika,
KTO NEZAŽIL NEUVERÍ... (II)
Nenadávajte na Osud. Ani on s vami to nemá ľahké.
.
To, čo nie je zlé, je ešte horšie.
.
Čas by sme mohli stráviť iba vtedy, keby nám ležal v žalúdku.
.
Život je profík, len my sme veční amatéri.
.
Deti sú zvedavé, odkiaľ sa všetko berie.
Dospelí – kam sa všetko stráca.
.
Osud, od ktorého sa dá ujsť, prestáva byť Osudom.
.
Bral všetko, čo mu život dával.
Zistilo sa pri domovej prehliadke.
.
Život nás často núti konať dobrovoľne.
.
Každý život je hra.
Nie každá hra je život.
.
Ľúbim ťa, život, veď to vieš –
Kde môžeš, tam ma opľuješ.
.
Nestačí veriť v Boha. Treba, aby Boh uveril v nás.
.
Osud je krutý – vždy s nami krúti.
.
Mnohí si v živote nájdu miesto iba na státie.
.
Ľudia sú si rovní pred Bohom a bombami.
.
V živote sa udejú aj také veci, ktoré sa ide nestávajú.
.
V mladosti nás zaujímali otázky sexu, v starobe – odpovede.
.
Starý človek verí, že ho v živote stretlo šťastie. Iba si nepamätá, kedy a kde.
.
Šťastie je ako včelička. Nie každý kvietok zostane opelený.
.
Človek sa učí rozprávať, aby mohol počúvať a mlčať.
.
Jednu tretinu života prespíme, dve tretiny predriememe.
.
Smrť sa nedá natrénovať, aj keď sa o to niektorí pokúšajú.
.
Každá vláda je dočasná. A každý život tiež.
.
Rodíme sa takmer rovnako, no umierame rôzne.
.
D r a g o