Pomalšie, Priatelia. . .

22. júna 2016, Drahoslav Mika, FILOZOFICKÁ LYRIKA

Pomalšie, Priatelia, nohy už neslúžia…

Potôčik vymieľa ožĺtie záružlia.

Do čižiem sedem míľ, perute do chrbta…

Ktosi mi zavaril, ktosi ma vyzvŕtal.

Telo sa napriahne, Duša sa pozviecha.

Plachta tkvie na rahne starého orecha.

Duša sa vyštverá, s telom je oštara.

Natrhám imela k príchodu poštára.

Kto sa už nasýtil, hladnému neverí.

Mesiac je nabitý almužnou z kabely.

Telo sa obmäkčí, Duša Ťa nesklame.

Potomka po meči s praslicou vídame.

Telo si posedí, Duša si polieta.

Apollón z nezbedy vymaní poeta.

V tele je nevera, Duša si povoľká.

Múzy sa teperia na peľasť paholka.

Telo sa napije, Duša sa potúži.

Posvätné ľalie vykvitli v kaluži.

Strela Vám do duše! Strela Vám do tela!

Kruhy mi nerušte! Spomaľte, Priatelia…

D r a g o 20102014