Na Konci

1. júla 2016, Drahoslav Mika, FILOZOFICKÁ LYRIKA

Cesta ma doviedla na Koniec Zeme.

Nazrel som do Žriedla, kde Život drieme.

Duše dlia vovedno, Svedomie hryzie.

Svetlo ma vyviedlo na Pole Trýzne.

Dlia Duše bez tela, nahota studí,

Zásvetie premieľa Osudy ľudí.

Plevy sa previali, pretiekli kaly.

Býva Čas nekalý… Prevravia skaly…

Svedomie prevraví – svedok je istý.

Nemrav je meravý, nečin sa čistí.

Z hriechu sa vyvlieka, odenie mení,

Pokánie odrieka pred Prevtelením.

Spomienky vymyté, pamäť je vratká.

Za zory na svite zatváram vrátka.

Zem si ma nevšimla, ani jej stráže.

Vysadám na šimľa, jak zvyčaj káže.

Odostrieť postačí oponu z očí.

Ťaháme za kratší… Kolo sa točí…

D r a g o 31102014