Sofia

13. júla 2016, Drahoslav Mika, FILOZOFICKÁ LYRIKA

Mĺkne hlas Rozumu,

Nerozum uši píli.

Hodím si korunu –

Zriedka sa Osud mýli.

Dopadne do dlane

Prestarlé chladné plieša.

Vejár tvár ovanie,

Neznámy karty mieša –

Bubon sa prekrúca.

Naslepo ruka loví.

Železo zhorúca

Vkúva sa do podkovy.

Zúrivo vysrší

Roj iskier spod kladiva.

Perla sa vymušlí,

O chlebe hladný sníva.

Rozum sa unaví.

Nerozum nemá z čoho.

Oslíček túlavý

K potoku hlavu zohol.

K Prameňu Rozumu –

Voda je večne živá,

Brnká mi na strunu

Sofia jasnozrivá.

Tají sa v Tíšine.

Duša ju k sebe láka.

Pravda tkvie vo víne.

Zažneme, keď sa zmráka.

D r a g o 13112014