O Malom Živote

16. júla 2016, Drahoslav Mika, FILOZOFICKÁ LYRIKA

 

Čo deň žijem jeden Malý Život – 
Minižitie v Duši Planéty.
Zo Zory sa Slnko narodilo.
Ozlomkrky s Časom preletí. 
.

Našuchorí perie čoby Anjel.
Perute mu splynú s oblohou.
Čo ráno sa teším na Svitanie.
Tma sa tratí v prítmí za rohom. 
.
Ožíva mi pod nohami pôda – 
Rodí lúka Faunu do Flóry.
Pred očami sa mi kvety rodia,
Prebudené vtáča švitorí. 
.
Lozí trávou všelijaká chasa – 
Vyrazila chrobáč do sveta.
Vánok Briezke vlásky ponatriasa,
Na kalíštek motýľ prilieta.
.
Pavúčí rod tiež má svoje muchy – 
Lovia sa sťa ryby do sieti
Nečuje rásť trávu iba hluchý.
Prvý pozdrav Slnku poletí. 
.
Pre ľudí je krídel stále málo.
Lieta orol, lieta šťúply hmyz.
Vyšplhám sa na najvyššie bralo – 
Do doliny nechce sa mi zísť.
.
Pláva Slnko, Život rozševelí.
Túžba letieť pláva spolu s ním. 
Bez krídel sme čajsi nedospelí.
Pegasovi uzdu popustím. 
.
Do Tmy tmúcej večer Slnko vpadne.
So Svetlom aj Život umiera.
Pozviecha sa na dne nenápadne,
Ponúka mi slová do pera. 
.
Kto má v ruke pochodeň, ten vládne – 
Žezlo Svetlu Žitia pristane. 
Netopierom krídla Slnko kradne – 
Rozdáva ich Večer pri bráne. 
.
Každý Deň je jeden Život Malý.
Všetky lúče sa v ňom neminú. 
Ranné Zrody večer dokonali.
Vítam v Hviezde Pannu nevinnú. 
.
D r a g o      14112014