O Malom Živote
16. júla 2016,
Drahoslav Mika,
FILOZOFICKÁ LYRIKA
Čo deň žijem jeden Malý Život –
Minižitie v Duši Planéty.
Zo Zory sa Slnko narodilo.
Ozlomkrky s Časom preletí.
.
Našuchorí perie čoby Anjel.
Perute mu splynú s oblohou.
Čo ráno sa teším na Svitanie.
Tma sa tratí v prítmí za rohom.
.
Ožíva mi pod nohami pôda –
Rodí lúka Faunu do Flóry.
Pred očami sa mi kvety rodia,
Prebudené vtáča švitorí.
.
Lozí trávou všelijaká chasa –
Vyrazila chrobáč do sveta.
Vánok Briezke vlásky ponatriasa,
Na kalíštek motýľ prilieta.
.
Pavúčí rod tiež má svoje muchy –
Lovia sa sťa ryby do sieti
Nečuje rásť trávu iba hluchý.
Prvý pozdrav Slnku poletí.
.
Pre ľudí je krídel stále málo.
Lieta orol, lieta šťúply hmyz.
Vyšplhám sa na najvyššie bralo –
Do doliny nechce sa mi zísť.
.
Pláva Slnko, Život rozševelí.
Túžba letieť pláva spolu s ním.
Bez krídel sme čajsi nedospelí.
Pegasovi uzdu popustím.
.
Do Tmy tmúcej večer Slnko vpadne.
So Svetlom aj Život umiera.
Pozviecha sa na dne nenápadne,
Ponúka mi slová do pera.
.
Kto má v ruke pochodeň, ten vládne –
Žezlo Svetlu Žitia pristane.
Netopierom krídla Slnko kradne –
Rozdáva ich Večer pri bráne.
.
Každý Deň je jeden Život Malý.
Všetky lúče sa v ňom neminú.
Ranné Zrody večer dokonali.
Vítam v Hviezde Pannu nevinnú.
.
D r a g o 14112014