Naruby v Podhubí

9. augusta 2016, Drahoslav Mika, FILOZOFICKÁ LYRIKA

Stmieva sa zrána, večer brieždi.

Nosí sa koža naruby.

Na modrých briezkach hniezdia hviezdy.

Adam sa s Evou nesnúbi.

Pohorkli plody skraja Raja,

Leje sa voda do vatry.

Psie kúsky Život navystrája.

Duša sa Láskou nejatrí.

Brešúci pes nás drzo hryzie,

Zub Času žiada protézu.

Tratia sa stopy dedovizne,

Zavialo prachom pavézu.

Zaprší v zime, v lete sneží,

Rozbrázdia pluhy oblohu.

Strašidlá strašia spoza mreží,

Stúpame Bohu na nohu.

Zaniká slovo írečité,

V Eláne vyzrel mliečny kvas,

Dopriadla zlatá priadka nite,

Berie čert Tatry na pretras.

Čosi sa píli, ktosi kvíli,

Sypú sa iskry na ľudí.

Chlípeme, čo nám navarili.

Sitno sa ešte nebudí.

Pálime sviecu za Kollára –

Z mohyly ston sa vylúdi.

Chveje sa ešte chasa stará…

Kvet Lipy hynie v Žaludi.

Velebia duby v Abu Dhabi,

Roja sa chrústy na Lipe.

Tlačia nás v hlave kaleráby,

Kartový zrub sa zosype.

D r a g o 20112014