Rozprávka o Láske
24. augusta 2016,
Drahoslav Mika,
FILOZOFICKÁ LYRIKA
Žila raz Láska veľmi malá –
Nevedno, kde sa zrodila.
Rada sa Svetom túlavala,
Brával ju Anjel na krídla.
.
Nežnučké púpä od mimózy,
Jemnejšia ako závoj víl –
Bez Lásky Svet by nebol ožil,
Kupidon v ňom by nelovil.
.
Tajomná ako siedme nebo –
Vzala sa sťaby odnikiaľ.
Čo ráno pri nej Mesiac bledol,
Chvela sa šťastím Osika.
.
Záhadná ako Božie Bytie –
Všehomír – všetko, čo je v ňom –
Čo hýbe sa aj to, čo kvitne:
Zrodenie – Žitie – Tichý Skon…
.
Čírejšia ako slza rosy,
Kvapôčka v horskom prameni.
Dotkne sa sŕdc a dnu sa prosí,
Rozochvie Dušu v záhrení.
.
Pritvoria oči Slnka lúče,
Čosi sa v mysli pomotá…
Berie nás Láska do náruče,
Pojme nás Raj aj Golgota.
.
Láska nám srdcia pootvára,
Šťastím nás Láska omámi –
Loví nás Láska od prastara,
Vťahuje vír nás do jamy.
.
Láka nás Láska na jablká,
Voňajú listy figové –
Láska nám srdcia pootlká.
Amor je večne na love.
.
Láska je pieseň o Živote.
Život je báseň o Láske.
Od Lásky klíčia koly v plote,
Šumnejú devy slovanské.
.
Vystrie k nám rúčky ako dieťa –
Dovoľme, nech sa usadí:
Z Duší nech Zlo nám povymetá –
Dobro v nás Život omladí.
.
D r a g o 28112014