Rozprávka o Šťastí
2. septembra 2016,
Drahoslav Mika,
FILOZOFICKÁ LYRIKA
Neväzí Šťastie v hrude zlata
Dutá je jeho vidina
V odblesku sa nám nohy klátia
Ťažoba Dušu omína
.
Na hŕbu hrable hrudy hrabú
Rehocú sa nám výklady
Šťastie je hra na Slepú babu
Slepému obman nevadí
.
Zhrabáva jeden iný zvláča
Hŕbou sa Šťastie nemeria!
Uhynie v klietke modré vtáča
Väzením vonia voliéra
.
V presile mnohý Šťastie hľadá
Zovretá dlaň je hrubá päsť
Mocou sa Šťastie neovláda
Na chrbte hrb len dá sa niesť
.
Baženie ženie odjakživa
Záhada nie je odkrytá
Doba je Duchom neduživá
Dubasia hlavou kopytá
.
……………………………………
Šťastie je obraz Večnej Krásy
Dýcha Boh Duchom Prírody
O Krásu sa nám Duša hlási
Do sĺz sa Šťastie prerodí
.
Horúca Slza… Slza Šťastia
V tele sa Pokoj zachveje
Kvapôčka k Duši cestu našla
V Nádeji Šťastím okreje
.
Počúvaj Tóny vnímaj Farby
Otvor sa Slovám básnika
Skromné je Šťastie aj sa hanbí
Cez Lásku ku nám preniká
.
Rodí sa Šťastie z Nepokoja
V láskavej dlani Anjela
V Šťastí sa Pokoj s Dušou spoja
A treba k tomu neveľa
.
Príroda nie je márnotratná
Rozdáva iba po žmeni
Šťastie je let do Nenávratna
.
Blažený úsmev od Ženy
.
D r a g o 01122014