Rozprávka o Sebe
5. septembra 2016,
Drahoslav Mika,
FILOZOFICKÁ LYRIKA
Kto som ja?
Kedy ľudia zvedia
Tajomstvo Knihy Osudu?
Kto za mňa
V mojom mene jedná?
Sotil nás Osud do Prúdu?
.
Kto sme my?
Kedy ľudia zvedia,
Praotec Adam s Lilit či…?
Či počin
Evy Túžba viedla,
A či to Osud nalíčil?
.
Obeťou
Ábel stal sa Kaina –
Vodieva kto nás na niti..?
Kainom je
Každá doba prajná,
V každej je Ábel pribitý.
.
Akí sme,
Že nás Život viní?
Kedy sa Rozum rozhýbe?
Nedeje
Nič sa bez Príčiny.
Kopí sa chyba na chybe.
.
Prečo sme?
Vie to VIetor vari?
Vopchá sa každej do diery…
Prečo sa
Mnohým málo máli?
Človeku človek neverí…
.
Hádam nám
Mesiac čosi riekne –
Podlieha Rozum Preludu?
Zdiaľky sú
Ohne Pekla pekné.
Odblízka také nebudú.
.
Alebo
Nám to Slnko zjaví?
Pošepne plavá obloha?
Odieva
Báň sa do modravy.
Kladieme Nádej do Boha.
.
Vyraší
V Duši Božie Semä –
My dlieme v Bohu, Boh dlie v nás.
Nečujú
Uši ústa nemé.
V Osude snáď sa tají Čas.
.
Nie je to
Z Túžby po Poznaní,
Ak speje ľudstvo ku hriechu.
.
Milujme,
Ak sme milovaní –
Neberme Dušiam potechu!
.
D r a g o 02/03122014