Len Toť Hen. . .
17. októbra 2016,
Drahoslav Mika,
FILOZOFICKÁ LYRIKA
Škovránok uletí,
Vrabec je na reťazi.
S Osudom klebetím,
Hádam sa neurazí.
.
V samote bez vína
Človek si zaspomína.
Dymí sa z komína,
Krútia sa krídla mlyna.
.
Bolo to len toť hen…
Veď ani nie tak dávno…
Sladkým zdal sa mi blen,
Zvládal som kotúľ plavmo.
.
Gombičkou bol mi Svet,
Niť sa mi neuzlila.
Zvádzal ma Amoret
S Milenou na malinách.
.
Liezol som na skaly,
Vystrájal na poschodí,
Ak ryby zabrali,
Na vôdzke som ich vodil.
.
Poháre od čuča
Jednostaj Bakchus plnil.
Rozum sa porúčal,
Nosil som sveter z vlny.
.
Bolo mi sveta žiť..!
Padala manna z neba…
Pod slnkom usmažiť
Vedel som kúsok chleba.
.
Bol som bez ambrely –
Od dažďa vlasy rástli.
Jeden by neveril –
Dve dvadsať stali astry.
.
Pískal som nemravné
Pesničky Láske proti.
Šplhal som na lane,
Kamarát si ma fotil.
.
Bolo to len toť hen…
Krutý je odkaz doby –
Prechádzam… zhorkol blen…
Z choroby do poroby.
.
Tikajú tikadlá…
Doplnky – vitamíny…
Doba mi okradla
Milenu o maliny.
.
Odvody Mladosti –
Vždy je šek nepokrytý..
Raz nás Svet vyhostí
Z najtvrdšej reality!
.
D r a g o 28122014