Prievan

20. októbra 2016, Drahoslav Mika, FILOZOFICKÁ LYRIKA

Svet sa nám otvoril, Láska sa stratila,

Červené javory listami zakrídlia.

Plávame po mori, hľadáme poklady,

Letoru spotvorí daň z dobrej nálady.

Revúce motory rozkrútia kolesá,

Srdce sa rozpolí, diablíča zaplesá.

Cveng uši prehluší, lesk oči oslepí,

Pahorok na muší lokaj sa nalepí.

Túlavá stotina svetom sa roztrúsi.

Jak bota omína, nevie, kto neskúsil.

Tmolia sa havrany v zármutku po poli,

Srdce sa nebráni, Láska sa skomolí.

Láska je naruby, láskajú dievčatá…

Láskanie v podhubí Kupidom odráta.

Okná sú dokorán – prievanom zavanie,

Pokora nezdolá márnivé volanie.

Cez dieru do sveta sitom nás presypú.

Pred prahom zametá, kto ľúbi Xantipu.

Po Kríži pozerám – clivo je na Duši –

Jedného večera aj ja sa roztrúsim…

D r a g o 29122014