Na Pomedzí

23. októbra 2016, Drahoslav Mika, FILOZOFICKÁ LYRIKA

Na prahu Seba tápem – blúdim –

Či šiel som dnu? Či idem von?

Koleso škripí na osudí,

Podel sa kamsi fanfarón,

Pochábeľ, šašo, jašo, šaľo…

Zapadol prachom fiťfiriť.

Do Duše Slnko zapršalo,

Potiahol ktosi tajnú niť…

Obchádzam chodby Labyrintu,

Pobudnem v každej zo siení.

Nevydá Moira Žitia fintu,

Nosievam kabát znosený.

So Svetlom Tma sa stále strieda,

Po Noci príde nový Deň.

Z hriechu sa človek vyspovedá,

Mnohí z nás žijú iba preň.

Bludička do Tmy Záblesk vnáša,

Svetlonos striehne v močiari.

Tešia sa malí z Mikuláša,

Velikým sa to nedarí.

Ariadna s niťou kdesi väzí,

Vtáča sa z vajca vykľuje.

Dvoch Svetov trnúc na Pomedzí

S vešticou hľadím do gule.

Dva Svety: Bolo, Je a Bude.

Vrtí sa chlpáň v kolese.

Vyzrieva víno v drevnom sude,

Koleso stojí namieste.

D r a g o 30122014