Po Poli na Koni

29. novembra 2016, Drahoslav Mika, FILOZOFICKÁ LYRIKA

Vysadnem na tátoša –

Zacvendžia podkovy.

Bujaro trieli grošák,

Pole sa pokojí.

Nivou sa mladosť vinie,

Klopitia kopytá…

S Prírodou človek splynie.

Fujara trombitá

Ozve sa sťaby z Neba –

Duje Boh do trúby.

Zobkajú zrnká chleba

V obilí holuby.

Štipkajú trávu stáda,

Zdriemnu si valasi,

Vtáčatko hniezdo hľadá,

Láska sa ohlási.

Podo mnou kôň sa nesie,

Poldeň je za nami.

Znejú mi v ušiach piesne

Prestarlé od mamy.

Ovečky, kozy, kravy –

Tak ako za mladi…

Letí mi širák z hlavy,

Vietor ma pohladí.

Psi, vlci, vtáci, býci

Hýbu sa pred nami.

Uviazol v kukurici

Gén koňom neznámy.

Opoznám kraje detstva…

Všetko je o inom.

Čo doba neodniesla,

Vonia mi nevinou…

Ale aj starinou…

D r a g o 08/09012015