Večná

21. decembra 2016, Drahoslav Mika, FILOZOFICKÁ LYRIKA

Zaľúbiť dá sa do Mladosti

Na prahu vetchej Staroby.

Hrkajú v cnostnom tele kosti,

Amor si hlavu nerobí.

Meníme úškrn v úsmev blahý,

Rojčenie zuby necerí,

Nebúši Srdce bez námahy,

Jesenný list sa šuverí.

Snívanie nemá konca – kraja:

Spomienky snujú cestu späť –

Na prahu Jari sa mi smiala –

Bolo nám milých x-násť tiet…

Smiala sa, keď nám bolo po -dsať,

Keď Leto tlelo nad nami:

Z pier som jej túžil úsmev odsať –

Zmietalo nami cunami…

V Jeseni hmlí sa, v Duši prší…

Píšeme si už dávno -siat:

Kruší sa Ľúbosť na návrší,

Snívanie siaha na postať.

Prikrídli Amor na kus reči –

Od Kmeťa daň si vydranká.

Neduhy Duše Láska lieči,

Ovečka pasie baránka.

Keď nám raz bude sto aj čosi,

Vláka nás Amor do sietí,

Vyklíči Láska z kvapky Rosy –

Dáme si pozor na Deti…

D r a g o 22012015