Čas Ako Taký
5. januára 2017,
Drahoslav Mika,
FILOZOFICKÁ LYRIKA
Prevtelil Čas sa do Hodín –
Takto to vidia mnohí.
Plynie Čas, ale nechodí,
Pretože nemá nohy.
.
Vtesnať sa môže do Tieňa –
Za tyčou Slnko čupí.
Vesmír sa v Čase premieňa,
Na slová Čas je skúpy.
.
Piesok sa s Časom pomazná –
Baňatý Čas sa sype.
Unáša Čas nás do Prázdna
Vesmírnej na paripe.
.
V Klepsydre voda klokotá –
Tekutý Čas sa leje.
Čas – to je Večná Ničota,
Nahlúply sa mu smeje.
.
Kukučka čosi odkuká,
Pondusy Časom bijú.
Vnukli nám hnilé jablká
Šašovia na pódiu.
.
Netiká Čas, len kolieska.
Digitál iba bliká.
Čas – to je nemá Groteska
Zakliata do verklíka.
.
Blysne sa obČas na Časy –
Ústa sú plné medu.
Keťasom Čas sa nehlási
Zozadu ani spredu.
.
Pachtí sa Čas aj v neČase.
Dobehnúť Čas sa nedá.
Mení sa Časom poČasie,
Mení sa otec v deda.
.
Po Svete Čas sa plahočí
Prítomný Vždy a Všade.
Môžeš si oči vyočiť –
Čas od nás Mladosť kradne.
.
Čas – to je kúsok Chaosu
Odpadlý pri Stvorení.
Božieho podľa výnosu
Nie Seba – Nás Čas mení.
.
D r a g o 27012015