Veštenie z Kávy

14. januára 2017, Drahoslav Mika, ĽUDOVKY

Ženská tvár a sedem detí –

Zostal úsad po káve.

Z čiernej diery Slnko svieti,

Kvitnú kvety voňavé.

Do siete sa slimák vmotá,

Vajce sedí na hniezde,

Opilec sa drží plota,

Koza naňho vylezie.

Pohár kávou oškvrnený –

Veští sa až za sucha.

Trúbi trúba bez ozveny,

Vliezol červík do ucha.

Jedna chmárka, druhá, tretia…

Žirafa je navrchu,

Štyri Luny z Neba letia,

Listy z pošty opŕchnu.

Tu je Ďuro, hen je Jano,

Tam sa tají záhada,

Letí motýľ nad poľanou,

Manželka sa neháda.

Veštíme si zo škvŕn v káve,

Pokiaľ nie je omytá.

Hlavne že sú deti zdravé,

Pod koňom sú kopytá.

Nepi, Jano, nepi kávu –

Výsledky sú nepravé.

Veští sa len pre zábavu

Vo veršovej úprave.

Veštíme si len tak zhurta –

Nezáleží na rýme.

V Osude sa človek šprtá –

Veríme mu, veríme!

D r a g o 28012015