Oceán Času

22. februára 2017, Drahoslav Mika, FILOZOFICKÁ LYRIKA

Vlieva sa každá Rieka Času

Do Oceánu Večnosti.

Vyčkáva húska zrenia klasu,

Osud nám brehy premostí.

Tunely, lávky, mosty, schody,

Odchody, cesty, návraty…

Padlý nás Anjel Svetom vodí,

Nepadlý vše nás vyplatí.

Hľadáme most nad Riekou Času,

Poznania strom nám vydá Plod.

Očistiť Dušu od marasu

Nabáda Múdry Lodivod.

Nahý sa človek na Svet rodí,

Halena Dušu nemení.

Vodou aj ohňom vedú brody,

Hviezdy sú plné znamení.

Sajeme, čo sme nepoznali,

Zobeme zrnká Múdrosti.

Mamone Svet sa iba máli,

Životu sme len za hostí.

Ktosi tu zmúdrie, ktosi strnie –

Bezbrehý Čas nás povolá.

Koruna venčí žitia tŕnie –

Telo je opäť dohola.

Blažená Duša Osvietená.

Oceán stúpa do Nebies.

Tratí sa Času tajná stena –

Pohltí Večnosť S.O.S.

D r a g o 11022015