Oko

18. marca 2017, Drahoslav Mika, FILOZOFICKÁ LYRIKA

Čo deň sa na nás Oko díva,

Príroda splýva s Planétou,

Slnečných lúčov zlatý príval

S vrkočmi sa ti zaplietol.

Pšeničných klasov letných polí

Pohladia dlane otepy.

Hrnú sa Hory do Údolí,

Kazajka keď sa odlepí.

Z hlbín sa Plesa Oko zračí,

Na dne sa nebo azúri,

Páperie šklbe mračný dráčik,

Zahudie Runa v a-duri.

Utonie Echo v tichej diali,

Dobrní lýra nad nami,

Dušu nám Anjel poodhalí,

Kadidlo Tráv nás omámi.

Zaslzí Rosou Božie Oko –

Údolím ron sa rozlieva:

Stínajú Stromy nad potokom,

Zarúbe topor do dreva…

Zvierajú Božie prsty klady,

Zaškrípu zuby od píly…

Umiera Duša Oriády,

Ranená Runa zakvíli…

D r a g o 17022015