Keď Duša Tápe

8. apríla 2017, Drahoslav Mika, V DUŠE PODSVETÍ

Keď Duša tápe, keď sa tmolí,

Zvon sa mi v srdci rozbúši,

Budí ma Nebo v hviezdnom kroji,

Vyblednú hriechy v retuši.

Oželiem chladnú husiu kožu.

Dobrák je žobrák od kosti.

Vystúpim z Tela… Čo mi môžu..?

Dušou sa blaho rozhostí.

Do diaľav noci pnú sa oči,

Húkanie sov ma neľaká.

Váhavou nohou na loď vkročím,

Vytuším Svetlo Majáka.

Zavelím vetrom: -Plnou parou!

Noria sa veslá do vody.

Anjeli sú mi za veslárov –

V Nebi sa Duša obrodí.

V Nebi sa Duša, v Zemi Telo…

Rozkmitá Vesmír Hudbu Sfér…

-Postojte! -volám na Anjelov, –

Prispejem mincou na Gospel.

Vesmíru konča Maják pnie sa,

Zažína Iskru Pandora.

Odhora sa len nadol klesá,

Zdola sa stúpa dohora.

Na Púti Maják Duši svieti,

Klenie sa Dúha úbočím.

Memento držiac na pamäti

Na Konci Sveta Otočím…

D r a g o 26022015