Tma

17. apríla 2017, Drahoslav Mika, FILOZOFICKÁ LYRIKA

V nebi sa nebrieždi –

Vládne Tma ako v rohu.

Nedozriem na hviezdy,

Tieň mi je za mátohu.

Večer psy dohrýzli,

Dušu mi mačky škriabu.

Volám Tmu do izby

Hrať sa na slepú babu.

Okno jej otváram,

Netrvám na vyzutí.

Nech prečká do rána,

Kým svet sa rozkohúti.

So mnou nech pobudne –

Dáme si spolu kávu…

Výjavy necudné

Prikvitnú bez pozdravu.

Víno je na vine –

Do Tmy sa Slovo vnára.

Verše sú naivné

Jak sadza kominára.

Tŕnie Tma za oknom,

Drží sa parapetu,

Duša je namokro,

Jazyky sa nám pletú.

Pozvanie odmieta…

Ibaže by som zhasol…

Samoty diéta

Premieňa cukor na soľ.

D r a g o 03032015