Poorané

23. apríla 2017, Drahoslav Mika, FILOZOFICKÁ LYRIKA

Oko sa Hore rozplakalo,

Čľapocú slzy v kaluži,

Akoby Svet mal naponáhlo –

Rarach nám Nebo rozplúži.

Rozbrázdi Boží Azúr Báne,

Rozorie Blankyt nad nami –

Nebo je orbou rozrýpané,

Ceria nám zuby potkany.

Vrýpu sa Bohu do komory –

Ovocie hnevu zarodí,

Jablko sváru prehovorí –

Pyrane berú na plody.

Rozbrázdi, zorie, nepobráni…

Pažravé chrústy vypustí.

Do Nebies pnú sa slávobrány –

Hlas Boží stíchol na Púšti.

Hody má Rarach z nepohody –

Rehotom Svet sa otrasie.

V Tartare Zem sa nerozrodí,

Dodymia sviece pohaslé.

Piesočný Čas sa rozozrní,

Oázu Oko ovlaží –

Poslední prejdú ako prví

Očistou v Duší skrumáži.

Zvečera orie, orie zrána,

Pandravy z hrudy vypudí.

Božia je Niva rozoraná,

Roní Boh slzy pre ľudí.

D r a g o 14/15032015