Hórovo Oko

19. júna 2017, Drahoslav Mika, UHOL POHĽADU

Otváram Oko Hóra,

Ledva sa prebudím,

Zvony sa rozhlaholia,

Vrážajúc do ľudí.

Do lúčov Oko žmúri,

Vplával zvon do ticha,

V blankyte mrak sa chmúri,

Chobot sa rozkýcha.

Straka si zo zobáka

Dosiahne na strumu –

Žobroní od žobráka

Zeurenú korunu.

Ožíva Oko Hóra,

Kľuje sa nový deň.

Motýle kvetom dvoria,

Láska je Tichý Tieň.

Môj obraz oblak loví

Veternej do siete.

Gúľa sa malinový

Plamienok po lete.

Hrúži sa Oko Hóra

Do vlny na Níle.

Z duše mi prehovoria

Bohyne spanilé

Vyčkávam nedočkavo

Zhrbený na rohu.

Oko sa rozplakalo

V slnečnom batohu.

Úsmevom slzu suším,

Nech mi Hór neplače.

Pre modrý sprievod muší

Napečiem koláče.

D r a g o 20042015