Anonym
1. júla 2017,
Drahoslav Mika,
FILOZOFICKÁ LYRIKA
Ľudia sú večné anonymy
Väziace v maske Človeka
Ľudia sú Večnej Básne Rýmy:
Ten zaspieva – ten zaškrieka…
.
Zapadne Človek do Mozaiky
Pominie iný v Mandale
Kolíšu vlny malé bárky
Vrtia sa Slová nestále
.
Ľudia sú živé Metafóry
Skrýva sa jadro v orechu
S Jedným si Jeden pohovorí
Narobí iný neplechu
.
Uloví Duša Božie rytmy
Na piesku Chrám sa prepadá
Plamienok sviece v hviezdnom prítmí
Javí sa ako záhada
.
Neladí všetko vždy a všade
Nepôjde všetko po masle
Figúrky sú aj o rošáde
Plamienok Duše nezhasne
.
Život je vŕba naklonená
Škĺbaná Ľuďmi od vekov
Vymenia sa v ňom iba Mená
Milujme v Ľuďoch Človekov
.
D r a g o 26042015