Možno Raz. . .

6. augusta 2017, Drahoslav Mika, FILOZOFICKÁ LYRIKA

Postavím iglú na Sahare,

Privábim z nebies Pegasa,

Omladím všetko, čo je staré,

Nech mi to srdce nedrása.

Poklady budem hľadať v Zemi –

Snáď v Nej je Pravda ukrytá.

Pozliepam Mesiac rozpoltený,

Nakŕmim hladných dosýta,

Presnorím strmé serpentíny,

Rozhojdám lode v prístave,

Spýtam sa Boha, kto je vinný,

Že ľudia majú na mále.

Prekĺznem plazmo po tuneli,

Vznesiem sa s orlom do výše,

Dovravím mlynom, aby mleli,

Na hore zvony rozkníšem.

Pozliezam všetky obrie skaly,

Zo zrnka Život vylúdim,

Bude mi Bratom každý Malý –

Veršami myslím na Ľudí.

Zapálim sviecu na obetu,

Rozkadím vonný tymián,

Dospievam pieseň nedopetú,

Povpletám slová do lián.

Jedného dňa dám Vale Svetu –

Osudu plány rozvíjam.

Z neprávd sa všetky sváry pletú –

Zakážme klamať médiám!

D r a g o 27112015