Hellada

8. novembra 2017, Drahoslav Mika, FILOZOFICKÁ LYRIKA

Tajomnejšia ako kruhy v obilí,

Záhadná jak úsmev Monalízy…

Koľkí sa už kvôli tebe pobili?

Koľkí si už tvojho medu lízli?

Záhadnejšia ako vetchá Biblia,

Ako Bytie v Paralelnom svete.

Rajský had ti nahé telo ovíja,

Zaľúbil som si ťa na výlete.

Do úsmevu si si ústa špúlila.

Z morskej peny vzišla Afrodita.

Zo mňa zmyla hriechy voda šumivá,

Krúžila sa hlava doopita.

Zvádzali ma štebotavé Najády,

Odhalilo tvoju krásu More.

Na tvoj akord som si lýru naladil,

Tĺklo Srdce pieseň o pokore.

Túžil som piť s tebou nektár z kalicha.

Máva Život neraz pachuť blenu.

Omámený Láskou som priam nedýchal.

Dala si mi čašu orosenú.

Hellada mi moju Dušu spútala.

Opáčil som zašlých vekov vnady.

Modro – biela hodí sa mi do gala.

Žiaľ, že som už iba Duchom mladý…

(Venujem p. Alexandre P.,

do Grécka zaľúbenej)

D r a g o 28122015