Kým. . .

8. decembra 2017, Drahoslav Mika, FILOZOFICKÁ LYRIKA

Kým Zem sa otáča,

Pripíjam na Svitanie.

Cez dieru z koláča

Západný Zefýr vanie.

Kým Slnko vychodí,

V poli sa žitko vlní.

Vyplávam na lodi –

Iáson je na výslní.

Kým Nádej neskoná,

Nemienim páliť sviece.

Zapadlá ikona

Zlatom sa roztrbliece.

Kým vtáky budia ma,

Do Lýry nápev vložím.

Struna sa privráva

Tulákom na nároží.

Kým vatra nepáli,

Plamienok kým len zhrieva,

Vyryjem do skaly: –

Adam ťa ľúbi, Eva!!!

Aj srdce trafené –

Šplhnem si u Eróta.

Na prahu jesene

V tráve sa kone krotia.

Kým Mesiac popása

Splašené hviezdne stádo,

Bujného Pegasa

Z Parnasu volám nadol.

Kým Prameň vyviera,

Kým sa nám Láska núka,

Almužnu vyberá

Verklikár do klobúka.

D r a g o 05012016