Vrava Slov

14. decembra 2017, Drahoslav Mika, FILOZOFICKÁ LYRIKA

Počuj to Ticho v Slovách…

Nafuklé bubliny

Som do metafór schoval

Zrúc v ústach maliny,

Zrúc v očiach hviezdy neba,

V oblakoch labute,

V Mesiaci bochník Chleba…

Slová sú podkuté..!

Z podkov znie zvonovina –

Cinkajú zvončeky.

Podvečer zaspomína

Na žabie náreky,

Na vprostred lúky mláku,

Na sólo od svrčka,

Cestičku krivolakú,

Nezrelé jabĺčka,

Na pestvá s kamarátmi,

Na prvé písmená,

Na prvé Bozky za tmy

Básnika bez mena.

Zvon Detstva zvoní z veže

Deň čo deň od vekov.

V cirkuse bez manéže

Drú zvery človekov.

Duša sa do snov vhrúži

Tonie v nich po uši.

Čvachtanie po kaluži

Tíšinu naruší.

Otváram Ľuďom Dušu –

Básnik má vlastný Svet.

Za Svetlom Slová klušú.

…………………………………

Koľkýchže z nás už niet..?

D r a g o 06012016