Obliny

22. januára 2018, Drahoslav Mika, FILOZOFICKÁ LYRIKA

Oblé stromy, oblé skaly,

Oblé ústa by sa smiali.

Oblé tvary majú telá –

Božia myseľ tak to chcela.

Siahame si na obliny,

Či sme ozaj vzišli z hliny.

Čo prečnieva, pozvetráva.

Oblé vajcia sliepka dáva.

Ostré hrany hrozných zbraní

Držia ľudstvo na rozhraní.

Ostré slová, ostré vety

Delia ľudí na tri svety.

V hraniciach si držia hrany

Hranatý svet rozháraný.

Nerušte mi oblé kruhy,

Lebo oblúk vzišiel z dúhy.

Závity sú oblé v hlave.

Oblé telo lepšie pláve.

Príroda je v oblom chráme.

Na hranách sa Vesmír láme.

D r a g o 17012016