Venovanie

25. januára 2018, Drahoslav Mika, VERŠE NOCI

Venujem Ti za mak svetla z Mesiaca,

Abo, ak chceš, vezmi si ho celý.

Mlčí Mesiac, keď sa nocou potácam,

Mlčí, keď si hoviem na posteli.

V jazere sa jeho obraz ševelí –

Jak osiky list sa trasie voda.

Po mesiaci zas je Mesiac dospelý –

Zlatý kľúč Ti od oblohy podám.

Do vienka Ti svoju Hviezdu priložím –

Ulomiť si môžeš z Oriónu.

Vyhladím Ti zimomriavky na koži,

Len mi dovoľ vdýchnuť Tvoju vôňu.

Objím ma, jak by si Mesiac objala –

Negližé Ti vytkám z jeho svitu.

Hviezdy sa už odievajú do gala,

Dolievajú čašu nedopitú.

Pláva Mesiac zapýrený po mori,

Moja tvár sa v jeho lúči pýri.

Iskierka sa do plamienka prehorí.

Srdcia búšia – skoro budú štyri.

Ku štvorlístku štyri konské podkovy.

Vliezol s nami Mesiac do komory.

Vonia Láska ako lístok bobkový,

Ale iba pri Egejskom mori.

D r a g o 18012016