Večitá Pieta
30. marca 2018,
Drahoslav Mika,
FILOZOFICKÁ LYRIKA
Pilát si ruky poumýval:
-Viny ja na ňom nebadám.
-Ukrižuj: -Reve zbrodu príval
Stúpivší čoby na hada.
.
-Ukrižuj! -Revú ústa davu
Bažiace hurtom po krvi.
Stínajú drevo na popravu.
-Ukrižuj! – Z tlupy zahrmí.
.
Vydaný vôli ľútej lúzy,
Bezmocný ako pred psom kosť.
Pod roveň zvierat ľudia skĺzli,
Umrela nádej na milosť.
.
Nebo sa mračí, zem sa chmúri,
Nad horou blysne, zahrmí…
Syna si Matka nepritúli,
Ku Láske svet je nevrlý.
.
Koruna z tŕnia, šľahy biča…
Živého na Kríž pribili.
Zubiská dračie v ľuďoch klíčia –
K láskavým svet je nemilý.
.
Posledný výdych: -Eli, Eli…
Odchádzam Tvojho do sveta.
Nadobro ústa onemeli…
Zmieta sa v zlobe planéta.
.
Vrhá sa blížny na blížneho,
Rehlia sa z duše démoni…
Vyleje keď sa oheň z brehov,
Nevinným zvonár odzvoní…
.
D r a g o 15032018