Slamienky

25. mája 2018, Drahoslav Mika, FILOZOFICKÁ LYRIKA

Vädnutia div má svoje čaro –

Slamienok chichot od leta…

Nermutia stromy za trvalou,

Malebný háv im ulieta.

Pohráva v tvári úsmev jari,

Nahradil husle kontrabas,

Dátumy blednú v kalendári,

Slamienky Duše kvitnú v nás.

Veľa je toho nad pochopy –

Uvädá telo, Duša nie…

V omladlých stopách ľad sa topí,

Trvalka vše sa zamanie.

Nezdolný Čas nám kmáše škuty,

Kontrabas hudie do šeda,

Samopaš oči nezarmúti,

Bujaré žilky nezbedia.

Slamienky v tvári, Duša v tele…

Čerpáme z konta Života.

Najkrajšie zrno žarnov melie,

Pod nami kára hrkotá.

Všetci sme všetkým čosi dlžní –

Dotyky… Slová… Pohľady…

Veď nielen básnik v básni blúzní,

Keď sa mu pero odľadí.

D r a g o 22022016