Neprebudený

24. júna 2018, Drahoslav Mika, FILOZOFICKÁ LYRIKA

Prebudil som sa z bdenia do sna.

Aj to sa stáva, prečo nie?

Starena – Sudba neúprosná

Dychom ma vekov ovanie.

Za roky z nití stkajú krosná

Gobelín nášho Života.

Na Svet sa nové vzory prosia,

S krosnami brdo trkotá.

Pulzuje v žilách rieka skvostná,

Vplávajú do snov preludy,

Lieni sa z hada koža hrošia…

Vzdialený hlas ma prebudí.

Zdriemli si zvony, nehlaholia.

Uniesol sen ma do tíše.

Vôkol sa Víly polí tmolia,

Podo mnou most sa kolíše.

Nepríde Zlatá Priadka skrátka,

Vreteno sa jej rozvrtí.

Hladká dlaň Priadky Dušu hladká,

Cupitá Detstvo po prti.

Niesla nás Mladosť plná sily.

Cez roky kroky vyzreli.

Mnohé sny sa nám nesplnili –

Neplnia sny sa v posteli.

D r a g o 05032016