Zastávka

13. októbra 2018, Drahoslav Mika, FILOZOFICKÁ LYRIKA

Povedz mi, prečo je to tak,

Že s nami Duša svetom chodí.

Na vtáka mení husle slák

A Vták má nápev od Prírody.

Pastvou sú Kvety pre oči

A potom náhle hlávky sklonia…

Váhavo človek vykročí

Bázlivou nohou do svedomia

Do seba vstúpiť zaváha,

Lebo aj Dušu Pravda kole.

Ako sneh taje odvaha…

A len toť pískal po kostole…

Výčitky voda odplaví.

Svedomie usne. Hlava drieme.

Duša sťa eunuch túlavý

Zahmlená lozí po háreme.

Ak sa aj ktosi prebudí,

Brodí sa kalom vo virvare.

Na ľudí striehnu preludy.

Držia sa Zlo aj Dobro v páre.

Bez kladu nieto záporu –

Len jedno čuší, druhé hučí.

V hlave sa brázdy preorú,

Vyklíči tŕnie na područí.

D r a g o 10052016