Očista

22. októbra 2018, Drahoslav Mika, FILOZOFICKÁ LYRIKA

Vymodlím od Múz Vody prameň –

(Popácham kde-čo na púti…)

Žblnkoto-číro-trblietavej.

Keď sa mi Duša zarmúti,

Po džbánku siahnem – na očistu…

Cícerkom… Pekne pomaly…

Omývam Duše zátoň hmlistú,

Aby sa balvan odvalil.

Pokorne vzývam Erínye,

Piesočný Čas sa presýpa,

Boží mok vzkriesi, vinu zmyje.

Ovlaží nohy Oidipa.

Posníma bôle, jazvy zhojí,

Vyriadi Duše zákuty.

Presýpa Čas sa na orloji,

Zvoditeľ vždy je pri chuti.

Z posvätnej Vody Život raší.

Liany telo ovinú.

Pribúda čiarok na rováši.

Má Duša Božiu mágiu.

Znečistí kúkoľ Lásky semä.

Prírodu ladan ovanie…

Aj Anjel strážny občas drieme…

Nečiní nič sa potajme.

D r a g o 15/16052016