Od Duše k Tieňu

27. novembra 2018, Drahoslav Mika, FILOZOFICKÁ LYRIKA

Rúbe sa, tne sa v našom lese

Pomedzi huby, jahody,

Pomedzi bubny znejú piesne,

Dávno k nám Láska nechodí.

Pod pílou les sa zaíverí.

Na každý strom raz príde rad.

Ku vode vedie chodník zverí.

Odišiel z lavíc kamarát –

Odišiel druhý, tretí, štvrtý…

Nepíše ani nevolá.

Čiasi ruka hrdlo škrtí.

Roztápa sneh sa na horách.

Odišli Lásky ako klásky,

Vytrúsiac zrnká o lete.

Vykreše majster kamenársky,

Okienko že je zavreté.

Nemo sa tvária tváre bledé –

Výčitky bez slov, otázky…

Podobné bielej školskej kriede

Tajomstvo sála spod masky.

Jedného dňa tiež nebudeme –

Zásvetie bránku odhalí –

Zošinie z pliec sa tela bremä.

Pomalšie, Duša, pomaly…

Dohára svieca, knôt sa kráti,

Zo súdka vína ubúda…

Poseďme ešte, kamaráti,

Možno tie píly zablúdia…

D r a g o 30052016