Žarnovy Nemelú

3. marca 2019, Drahoslav Mika, FILOZOFICKÁ LYRIKA

Ani Anjel s jedným krídlom nepoletí –

Nehodia sa Božie barly k peruti.

Hviezda svieti v rozpomienkach po pamäti,

Obraz Času v rannej hmle sa pomúti.

Mlynské kolo neroztáča bystrá voda –

Mĺkvo trnú bez pohonu žarnovy.

Iba bobor na kolese Dušu hlodá –

V mútnej vode po bobrovi zalovím.

Mŕtvej vode vdýchnuť Dušu… Ale ako?

Komu z Bohov náčim nosiť obetu,

Aby Anjel pripodobil krídla vtákom?

Drží Vesmír strunu Túžob napätú.

Zemi, Vode pokloním sa… Svojmu Bohu…

Nech pošepnú… Veď nebývam márnivý.

Nech sa šelest krídel vznesie nad oblohu,

Nech sa Viera, Nádej, Láska oživí.

Nech sa úsmev utajený na tvár vráti,

Nech sa nežná Duša v tele nejatrí.

Túžba bežať letnou trávou po úvrati

Pookrieva pri pohľade na Tatry…

D r a g o 04102016