Plytká Úvaha

30. mája 2019, Drahoslav Mika, FILOZOFICKÁ LYRIKA

Možno sa nám Život iba sníva.

Možno je to všetko o inom.

Raz je cesta rovná a raz krivá.

Možno sme sem došli omylom.

Možno sme sa kdesi previnili,

Na Zemi sa vina odpyká.

Vyzerá byť Vesmír zdola milý –

Súhvezdia sú chyžky z perníka.

Popri nás sú Paralelné Svety –

Svety Božích bytostí a tak…

Odtiaľ naša Duša na Zem zletí.

Po splynutí s Hmotou vznikne – brak!

Alebo je všetko celkom iné –

Sám sebe som iba Predstava.

Predstava sa vôkol mysle vinie.

Možno sa Boh na mne zabáva.

Bábkami sme v rukách Stvoriteľa,

Priplytké je naše Poznanie.

Pre mnohých je bohom Zlaté teľa –

Z teľaťa však Múdrosť nevanie.

Hemží Svet sa pseudomefistami,

Pseudobohmi, pseudoanjelmi.

Naše zmysly sú len smiešne klamy…

Múdri sme dosť… Ale neveľmi…

D r a g o 19122016